BLOG
Vozíme sa bezpečne
“Máme pre vás rezervované auto, a rozhodli sme sa presne pre to, ktoré spĺňa všetky vaše požiadavky ktoré ste nám dali ako príklad.” Slová vďaky sa v takomto prípade dajú iba ťažko hladať.
Žanet Petrášová
Dnešné písanie bude zas a znova o našej Domi, ale aj o projekte ktorý robíme a hlavne prečo ho robíme.
Projekt “Vozíme sa bezpečne” vznikol kvôli našej Dominike. V čase keď sa začala Domi liečiť, nik v našom regióne a ani v Bratislave neposkytoval individuálnu prepravu pre onkologicky choré deti.
Väčšinou sme chodili prevozovou sanitkou, kde cesta z Nitry do Bratislavy alebo opačne trvala niekedy aj viac ako 3 hodiny.
Vstávali sme ráno cca o 5h, záležalo na tom koľko pacientov musela sanitka ešte vyzdvihnúť. Poväčšine sme boli prvý kto nastupoval do sanitky. Potom sme si spravili okužnú jazdu po Nitre a okolí kde sme vyzdvihli ďalších 3,4,5 pacientov. Domi bola jediné dieťa v aute a ostatní boli dospelí pacienti s rôznymi diagnózami. Táto jazda zvykla zaberať približne hodinu. Potom nasledovala cesta do Bratislavy čo bola ďalšia hodina. Znova nastala okružná jazda po Bratislave a pacienti sa vykladali postupne v rôznych nemocniciach ako boli za radom. Keďže Kramáre sú na konci tak sme vystupovali medzi poslednými. Suma sumárum tie 3 hodiny bola super rýchla jazda. Ak sme mali šťastie, teda ak sa to dá tak nazvať a ostali sme v nemocnici hospitalizovaný, tak na ten deň sa pre nás cestovateľská púť našťastie skončila.
Ale ak sme sa v ten deň mali náhodou vrátiť, tak sa naša cesta predĺžila o niekoľko hodín. Sanitka musí vždy čakať na všetkých pacientov ktorých viezla. A ak náhodou u niektorého bolo vyšetrenie dlhšie tak čakali všetci. Takže my sme boli síce vybavený o 12tej, ale posledný pacient o 16tej, tak do tej 16tej sme buď boli v sanitke alebo čakali na nemocničnej chodbe. Viete si to predstaviť byť na nohách s dieťaťom od 5tej to 18tej. Dieťa po chemo alebo aj rôznych vyšetreniach je úplne zničené a unavené a ešte musí čakať a potom dlho cestovať v nepohodlnej sanitke. Ako Dominike ubúdali sily a nevládala sedieť, tak sa podarilo našej detskej lekárke vybaviť že Domi v sanitke cestovala ako ležiaca. Aspoň takto si dobíjala energiu, keďže mala možnosť spať. No nie vždy to išlo tak ľahko. Ak sme boli hospitalizovaný a mali sme ísť domov postup bol skoro rovnaký. S rozdieľom, že sme čakali na sanitku na oddelení pripravený od rána. Niekedy prišla ráno o 7mej, ale stávalo sa že prišla aj na obed alebo poobede. A zasa to zbytočné dlhé čakanie a okružná jazda kde sa vyzdvihli rôzny iný pacienti a rozvážali po celej ceste do Nitry.
Príklad: išli sme z Kramárov o 7mej na Heydukovu, odtiaľ do Ružinovskej nemocnice. No tam pacient ešte nebol pripravený a čakali sme na neho viac ako pol hodiny. Potom ďaľšia nemocnica Antolská kde sme tiež čakali. A pacienti boli zo Senca, Pezinku a Piešťan a nakoniec sme boli vyložený my v Nitre. Tiež pekná jazda po Slovensku v nepohodlnej roztrasenej sanitke. Kde cez zimu bola buď veľká zima a z netesných okien fúkalo, alebo kúrenie nemalo reguláciu a tak sa tam nedalo pre teplo dýchať. O tom, že každý pacient mal inú diagnózu a naše onko dieťa s oslabenou imunitou sa mohlo kedykoľvek nakaziť sa rozpisovať radšej nebudem. Ja viem teraz si poviete, že čo chcem veď sme išli zadarmo a nie je mi nič dobré. Ale vyskúšať si to raz stačí na celý život. No my sme týchto prevozov mali za ten rok neskutočne veľa. Možno sa teraz pýtate prečo sme teda nechodili vlastným autom keď nám všetko vadilo? Chodili sme aj sami autom, no nie vždy sa to dalo. A samozrejme to bolo aj dosť nákladné. Jedna cesta do Bratislavy a späť do Nitry vyšla cca 20€. Teraz si to vynásobte, niekedy sa chodilo aj 2x do týždňa a potom Vám vyjde už celkom slušná suma z rodinného rozpočtu na naftu z jedného príjmu. Našťastie nám pri Dominike pomáhalo veľa skvelých ľudí a vedeli sme si vlastným autom pomocť aspoň 3-4x do mesiaca. Domi bola spokojná, nebola taká vyčerpaná a hlavne sme ušetrili veľmi veľa pre nás tak vzácneho času, ktorý sme ocenili až oveľa neskôr. Veď nik neráta s tým že jeho diea nebude petriť k tým šťastne vyliečeným.
Veď aj v čase tejto pandémie si vlastne môže človek uvedomiť aké je krehké to naše zdravie. A preto v našom aute je vždy iba jedno dieťa a jeden rodič. Pre ich ochranu, pre ich slabú imunitu, pre ich oslabené a unavené telíčko. Nič z tohoto sa nedá v prepravných sanitkách zabezpečiť.
Presne pre tieto pocity, čas a financie bol jeden z našich úplne prvých projektov, ktoré sme v organizácii začali robiť prevoz detí. Volá sa to “Vozíme sa bezpečne”.
Na začiatku sme používali naše vlastné súkromé auto, ktoré malo už najlepšie roky za sebou. Ale bolo veľké, pohodlné, zmestil sa tam bez problémov invalidný vozík a aj veľký kufor. No žiaľ kilometre si vyžiadali svoju daň a auto z jedného dňa na druhý prestalo jazdiť. Oprava by bola rovnako drahá ako hodnota auta. V tej chvíli sme sa rozhodli pre kúpu nového auta do organizácie. Financií bolo na začiatku veľmi máličko a tak sme hľadali rôzne riešenia. Za neskutočnú pomoc pri kúpe ďakujeme predajni Renault Kestler, že nám dala výhodnú cenu. No žiaľ ani pri takej zľave sme nemali dostatok financí na priestranné a pohodlné auto. Auto nám objednali podržali 4 mesiace kým sme si my zháňali finančné prostriedky. Šťastie alebo osud zahral do karát a stretla som jednu skvelú pani zo slovenskej sporieľne, ktorá nám pomáhala s vybavovaním úveru. V tom čase sa dozvedala, že u nich v nadácii by nám vedeli pomôcť cez grant. Dostali sme link na žiadosť o grant, vypísali a schválili nám ho veľmi rýchlo v sume 13 000€, časť peňazí nám požičal môj ocino a ostatné sme dofinancovali s 2% daní. Vyplatili sme nové auto, zabezpečili nových skúsených vodičov a prevoz sme znova obnovili.
O prevozy bol a aj je veľký záujem. No nie vždy sme vedeli rodinám vyhovieť. Veľa krát sa stalo, že auto nemohlo ísť na prevoz, lebo ho potreboval k dispozíci náš zdravotný personál. Multidisciplinárny tím sa stará o deti v hospicovej starostlivosti a tá je pre nás nadradená nad prevozom. Ak sa doma dieťatku v paliatívnej starostlivosti náhodou skomplikoval stav, tak muselo byť auto ihneď k dispozícii aby vedeli riešiť napríklad neutíchajúcu bolesť. Deti v hospicovej starostlivosti nesmú v žiadnom prípade trpieť a treba im vždy čo najskôr pomoc. No trápilo nás, že sme museli pomoc odmietnuť deťom ktoré išli na chemoterapiu. Dlho sme zvažovali kúpu ďalšieho auta. Ale nikdy nebolo dostatok finančných prostriedkov aby sme zvládli financovať nové auto aj chod organizácie a všetky naše projekty.
Zrazu prišiel email a v zápätí na to telefonát pre mňa dovtedy od neznámej farmaceutickej firmy PHOENIX. “Chceli by sme vám nejako pomôcť, môžeme sa stretnúť”. Vravím, “ jasné, pre nás je každá pomoc vzácna a veľmi si ju vážime”. Na stretnutí sme vysvetlili naše projekty, slečny nám povedali ich plán a rozpočet a zrazu bolo pre nás svetlo na konci tunela kde by v prípade uspešne zvládnutej pomoci bolo nové auto. My sme vysvetlili čo od auta očakávame a asi aké “veľké” by malo byť a výber značky sme nechali na firme. O pár týždňom sme dostali ďaľší skvelý telefonát. “Máme pre vás rezervované auto, a rozhodli sme sa presne pre to, ktoré spĺňa všetky vaše požiadavky ktoré ste nám dali ako príklad.” Slová vďaky sa v takomto prípade dajú iba ťažko hladať. Spojili sa skvelý ľudia z marketingu firmy PHOENIX a majitelia lekárni Partner a podarilo sa im vyzbierať sumu na kúpu úplne novučičkého Clia.
Vo februári sme si auto prevzali a odvtedy brázdi cesty. Postupne ako pribúdajú nové deti na detskej onkológii, pribúdajú aj nám nové žiadosti o prevoz. Kým doteraz sme mali 2-3 prevozy za týždeň posledné týždne je to 6-7x. Číslo je preto tak veľké, že nám začínajú v prípade potreby jazdiť obe autá v rovnaký deň.
Pre rodičov je to veľká pomoc pre nás poslanie a zároveň nám vzniká veľký problém.
Tu by sme potrebovali pomoc Vás všetkých.
Všetkých skvelých ľudí, ktorí by chceli pomôcť deťom cestovať pohodlne a hlavne čo najkratšie.
Náklady na jednu cestu (nafta a plat šoféra) sa pohybuje v rozmedzí 60-120€ na deň. Častými prevozmi sa náš rozpočet rýchlo znižuje. Preto hľadáme nových pravidelncýh darcov, ktorý nám svojím pravideľným príspevkom pomôžu “Voziť deti bezpečne” a hlavne neobmedzene.
Preto ak máte možnosť a viete nám pomôcť, stante sa naším pravidelným darcom. S Vaším pravidelným darom budeme vedieť presne každý mesiac rátať a tak byť vždy k dispozícii a nebáť sa že nám nebudú stačiť financie na stále viac žiadaných prevozov.
Pravidelným darcom sa môžete stať tu.
Ďakujeme.
