Dominika sa narodila 8. apríla 1999 ako krásne, zdravé dievčatko. Jej život bol veselý, plný snov a plánov. Svoj prvý sen si začala plniť ako 11 ročná, keď sa dostala na 8 ročné gymnázium s rozšíreným vyučovaním francúzskeho jazyka. Školu zvládala bez problémov a s perfektnými výsledkami. Jej ďalším snom bolo stať sa detskou lekárkou, kvôli čomu sa začala zaujímať o medicínu. Začala si doma skladať plastový model kostry, študovať rôzne časopisy a sledovať seriály z lekárskeho prostredia. Všetko ju to nesmierne fascinovalo.

Keď ochorela zvažovali sme prerušenie štúdia. Nakoľko si liečba vyžiadala dlhodobú hospitalizáciu a školy sa nechcela vzdať, učila sa externe. Aj napriek náročnej liečbe ukončila ročník s vyznamenaním a so štátnou skúškou z francúzskeho jazyka.

7. septembra 2013 sa nám zrútil svet, keď nám oznámili podozrenie na nádorové ochorenie. Na druhý deň ju prevážali do DFNsP v Bratislave na Kliniku detskej hematológie a onkológie. Po vykonaní potrebných vyšetrení nám oznámili výsledok, T-bunkový lymfóm. Dominika informáciu o svojej chorobe zvládla z celej rodiny najlepšie. Poplakala asi 5 minút a potom zavelila: ,,Plač ma nevylieči, takže nechcem nikoho vidieť plakať.” a pustila sa z vervou do boja. Liečbu zvládala celkom dobre. Nastal však prelom, keď Dominika opakovane prekonala slabšie mozgové príhody, ale vďaka svojej silnej vôli a pohotovej reakcii pani doktorky sa všetky príhody zaobišli bez výraznejších následkov. 26. mája 2014 sme konečne ukončili nemocničnú liečbu. 12. júna sme začali s udržiavacou, tabletkovou, chemoterapiou doma. Počas silných infúznych dávok chemoterapie nebývalo Dominike vôbec zle. Skoro celú liečbu nezvracala, tak ako ostatné detičky. Zvracať začala až počas tabletkovej chemoterapie, čo ostatné deti zvyčajne zvládali lepšie ako infúznu chemoterapiu. A tu sa zas ukázalo, že naša Dominika si ide svojou cestou , neriadi sa žiadnymi pravidlami a štatistikami.

29. júna 2014 sa spravilo kontrolné PET – vyšetrenie, ktoré nám malo povedať, že je zdravá. Výsledky prišli až o pár dní . PET vyšetrenie ukázalo prítomnosť živých buniek, čo neznačilo nič dobrého. 1. júla 2014 sa podľa plánu vykonalo kontrolné CT hrudníka, aby sme vedeli, ako lymfóm zareagoval na liečbu a aké sú jeho aktuálne rozmery. Na naše veľké sklamanie sa lymfóm rozhodol, že narastie. 7. júla Dominika absolvovala ďalšiu operáciu, kde bola odobraná vzorka z nádoru na histológiu, aby sa zistilo, ako sa nádor správa. Po operácii smerovala na pár dní na pozorovanie na Detskú kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny. Biopsia po týždni potvrdila, že lymfóm je mŕtvy. Tak sme si dovolili malú oslavu. Naše šťastie však netrvalo dlho. Po necelých 3 týždňoch sme sa do nemocnice vrátili znovu pre bolesti na hrudníku, v pravom ramene a v ruke. Kontrolné CT ukázalo, že lymfóm znásobil svoju veľkosť. Dominika znovu absolvovala PET – vyšetrenie, kde sa ukázalo, že lymfóm je až príliš živý.

A nastal veľmi ťažký moment … oznámiť Dominike, že choroba sa jej vrátila. Tento krát boli slzy a strach oveľa väčšie, keďže len pred pár týždňami na rovnakú diagnózu zomrel jej spolubojovník . Dominika sa rozhodla, že chce skúsiť ďalšiu liečbu. Liečba spočívala v podaní chemoteratie i.v a po dobrých kontrolných výsledkoch mala nasledovať transplantácia kostnej drene. Doktorka začala kolobeh vybavovania povolení na objednanie agresívnej chemoterapie na ministerstve zdravotníctva a aj v poisťovni. Medzi tým sme museli absolvovať odbery, ako rodičia tak aj Adamko, mladší brat Dominiky, na zistenie vhodnosti darcu. Po povolení liečby a schválení transplantačnej komisie o možnosti transplantácie kostnej drene sme v auguste začali recidívnu liečbu, ktorá mala mať 2-3 bloky po 5 dní chemoterapie a 2-3 týždňov leukopénie (zníženie počtu bielych krviniek v kostnej dreni). Prvý blok zvládala Dominika perfektne, aj napriek náročnosti liečby, prekvapivo aj leukopéniou prešla hladko a rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Najviac ju asi mrzelo, že znovu prišla o svoje vlasy, ktoré jej konečne začali dorastať. Na krátku chvíľku sa opäť dostala domov. Pri kontrolnom CT sa ukázalo, že lymfóm zareagoval a zmenšil sa. Počas prestávky medzi jednotlivými blokmi prišiel výsledok z odberov na darcu kostnej drene a ukázalo sa, že Adamko je na 100% vhodný. Veľmi sme sa tešili, že máme vhodného darcu. Dominika chcela túto skvelú správu oznámiť Adamkovi sama. Adamko bol nesmierne šťastný, že jej môže pomôcť a po vypočutí si skvelej správy povedal Dominike: ,,Ďakujem Ti.”

4. septembra 2014 sme začali druhý blok chemoterapie. Priebeh bol presne ten istý, ako pri prvej, ale tentokrát sme sa dostali na 2 dni domov, kým bola znovu leukopenická. 12. septembra 2014 bola Dominika posledný krát doma 15. septembra ju začala neznesiteľne bolieť hlavička a žiadne lieky nezaberali. Bolesť sa stupňovala každý deň. Nechcela nič jesť a iba spinkala. Pripisovalo sa to nulovej leukopénii. Nasledovalo CT mozgu a tam sa potvrdilo opätovné podozrenie na ischémiu. 19. septembra sa konalo sedenie kvôli tranplantačnému plánu, kde bol stanovený termín nástupu na 6.10.2014. Dominika bola stále spavá, odmietala prijímať stravu, bolesti hlavy neustupovali. Urobilo sa kontrolné MRI mozgu, ktoré potvrdilo nový nález ischémie na mozgu. Následne sa pre istotu spravila diagnostická lumbálna punkcia, či sa nenachádza v miechovom likvore vírus, čo by spôsoboval Dominike bolesti. Nasledujúci deň prišiel prvý výsledok, potvrdzujúci, že vírus tam určite nie je. Nanešťatie tam bolo niečo oveľa horšie – blasty (rakovinové bunky). Ďalší deň sa odber opakoval kvôli potvrdeniu výsledku a hneď sa jej podala aj chemoterapia priamo do likvoru. V ten istý deň absolvovala tiež CT hrudníka, aby sa zistilo, ako sa lymfóm správa. Zlé správy nenechali na seba dlho čakať. Lymfóm sa rozhodol znovu začať rásť. V likvore sa už nachádzal dvojnásobný počet blastov. Pri zistení recidívy bolo vykonané jedno rozhodnutie, asi to najhoršie, aké môže rodič učiniť.

Ak liečba nezaberie, odstupuje sa od liečby. Toto bol aj prípad Dominiky Vedeli sme, že príde koniec, ale nevedeli sme kedy …

V tom momente sa mi zrútil celý svet. Ale nebol čas na dlhý plač. Musela som to oznámiť manželovi. Každým dňom sa jej stav iba zhoršoval a ja som vedela, že pre Dominiku bude najväčším šťastím, keď odíde medzi anjelov čím skôr. Vždy, keď sa na chvíľku prebrala, sme sa veľa rozprávali, niekedy aj viac krát o tom istom, lebo hneď všetko zabudla.

Chceli sme ju na pár dní zobrať domov … ale nešlo to … nie kvôli Dominikinmu aktuálnemu zdravotnému stavu … nie kvôli tomu, že by sme to doma sami nezvládli …

Dôvody boli však iné a svedomie nech si spytujú zodpovední sami …

Tak sme aj posledný víkend Dominikinho života strávili v nemocnici. Domkine posledné dni neboli také, ako sme dúfali. Do poslednej chvíle to nemala ľahké 7. októbra 2014 sa jej stav veľmi zhoršil. Skoro ráno ju už pani doktorka uspala, aby to, čo sa s ňou deje, radšej nevnímala. Stačil mi pohľad do jej očí, plný strachu, bolesti a nezodpovedaných otázok … Bola som bezradná. Vidieť ju takto, bolo neskutočne bolestivé.

V stredu, 8. októbra 2014, o 10.25 naša Dominika navždy odišla. Mala presne 15,5 roka a od začiatku ochorenia, ako ju prijali do nemocnice, prešlo presne 1 rok, 1 mesiac a 1 deň. Proste odišla presne tak, ako si to naplánovala.