Vôbec nechápem prečo majú ľudia tendenciu nový prírastok do rodiny rôzne komentovať. Najviac ma boleli reči tipu „jej budete mať náhradu“ „ aspoň nebudeš mať čas smútiť“ „dúfam že to bude dievčatko aby si mala náhradu“ „bolo by dobre keby si mala chlapca aby si nemusela myslieť na Dominiku“ „už nebude Adam jedináčik“ v tomto prípade som nikdy nepochopila prečo si ľudia mysleli, že keď Domi zomrela on zostal automaticky jedináčik. Veď sestru bude mať navždy, či už je tu alebo niekde v nebi. Keď sme sa dozvedeli, že to bude chlapec tak začali nové hlášky a väčšinou sa vždy opakovali „veľká škoda, chlapec ti nevynahradí Domi“ tento komentár sa opakoval v rôznych prevedeniach od rôznych ľudí. Top komentár bol že som mu mala dať meno DOMINIK ☹ dôvod prečo práve toto meno si už nepamätám, ale bolo to úplne cez čiaru.

Ľudia prosím zamyslite sa. To, že rodina má ďalšie dieťa po tom čo o jedno prišli neznamená, že je náhrada. Anjelika nemôže nikto a nič nahradiť a tieto reči raz môžu dieťaťu ublížiť. Ubližuje to aj mne a verím že aj ostatným mamám. Dieťa sa môže naozaj cítiť ako tá náhrada. Veľa ľudí očakáva ak sa narodí dieťa s rovnakým pohlavím, že bude robiť to čo robil jeho súrodenec.

Tretie dieťa som veľmi chcela ešte keď žila Dominika. Po jej smrti moja túžba nezmizla. Zostala.

Trvalo dlho kým sme sa k tomuto kroku odhodlali a vedeli to všetci akceptovať. Oliver je súčasťou našej rodiny a verím, že ak by tu bola aj Dominička bol by s nami tiež. Oliver je iný ako jeho súrodenci, je jedinečný ako každé iné dieťa a NIKDY nebude náhrada.

Prosím za všetky maminky, ktoré už svojich anjelov aj drobčekov majú aby ste im popriali všetko dobré, pochválili drobčeka opýtali sa na bežné veci. Len prosím nikdy nehovorte o tom, že je dieťa náhrada alebo že Vám je ľúto že to je iné pohlavie a to im nenahradí anjelika. Nikdy nehovorte že ste im priali niečo iné než to čo čakajú. Neporovnávajte ich, čo robil anjel a čo by mali alebo nemali robiť lebo ich súrodenec to nerobil. Ak budú starší nikdy im nepovedzte aby sa pokúsili robiť to čo robil ich súrodenec lebo by to rodičov potešilo. Takýmito rečami ubližujete rodičom, súrodencom ale dieťaťu ktoré sa narodilo až keď mu starší súrodenec zomrel. Tak isto prosím nehovorte rodičom ani deťom že by bolo fajn keby mali ďalšie dieťaťa, že im to pomôže zabudnú a znova žiť. Jednoducho zabudnúť sa nedá a na to aby rodina prijala nového člena musí byť pripravená. A možno sú aj rodičia pripravený ale osud im nedopraje dieťa a potom to bolí ešte viac.

Píšem to preto, lebo v posledných dňoch som sa veľa krát stretla s takýmto prístupom. Píšem to s odstupom nejakého času nakoľko som na toto veľmi citlivá a keby som to napísala hneď asi by to nebolo také mierne.

Oliverko je náš poklad, naše slniečko a robí naše dni krajšie a vždy mu rozprávam o tom ako by ho Dominka zbožňovala a rozmaznávala. Ako by mi so všetkým pomáhala a ako by sa s Adamkom doťahovali o tom kto ho čo bude učiť a aké skúsenosti mu odovzdajú. Dominiku bude poznať ako svoju veľkú sestru, ktorá by ho veľa vecí naučila a bola by ho milovala viac než seba tak ako ho zbožňuje Adam.

Preto prosím rešpektujte našu bolesť, naše rozhodnutie a radšej sa iba usmejte a nič nehovorte ako by ste mohli takouto vetou ublížiť.